Miesto stvorené pre lásku => srdce

4. november 2011 at 19:23 | Sofč
Dlhoočakávaná poviedka :) Nič moc ale ... Prajem krásne čítanie a prežívanie pocitov ktoré v tejto poviedke (asi) nájdete.



Na naše miesto som išla poslepiačky . Poznala som ho už skoro naspamäť. Tu sme sa prvý krát stretli, tu ma prvý krát pobozkal. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Sadla som si na žlto sfarbené lístie. Dalo sa cítiť že sú posledné letné dni. Vonku pofukoval vetrík a sem tam zhodil nejaký lístok. Slnko sa predieralo cez stromy a mne svietilo do zaslzených očí. Na toto miesto sme chodili skoro vždy. Bolo to naše miesto. Tu mi prvý krát povedal : " Zlato , ľúbim ťa", a pobozkal ma. Z očí sa mi vyvalili ďalšie slzy. Tu mi povedal : Budeme navždy spolu. Spolu sme ale nie vždy. Odsťahoval sa. Síce sem raz za 2 mesiace zablúdi na víkend. Pozrela som na hodinky. 17:06. O pol hodiny som doma. Rýchlo som vstala , poutierala si slzy a išla som na dlhú cestu domov.

Dorazila som presne zapol hodinu. Mala som zvláštny pocit. Doma som išla rýchlo do izby. Rodičia doma ešte neboli. Ja ho chcem späť! . Chýbajú mi jeho nežné bozky , jeho teplé ruky, jeho objatia ... Nesmiem naňho teraz myslieť. Idem si dať teplý kúpeľ. Po kúpeli som sa utrela, obliekla si pyžamo a umyla zuby. Zabuchli sa vchodové dvere. Mama . "Ahoj, už som doma" , pozdravila.
"Ahoj mami, som unavená idem si ľahnúť"
Pozdravila a nechala ma samú. Schúlila som sa na posteli a pritisla som si k sebe plyšového macka ktorého mi daroval. Zaspala som rýchlo.
******
Zobudila som sa na vyzváňanie budíka. Je piatok! Super, zas ten víkend keď budem sedieť sama doma. Vstala som , obliekla som sa a išla som sa umyť. Vlasy som si len rozčesala a nechala voľne na pleciach. Školský deň ubehol tak ak každý iný. Každú hodinu som počítala minúty do konca. Cez prestávky som sa rozhodovala či mám ísť zas na naše miesto. Vyhralo áno. "Potrebujem si vyvetrať hlavu" povedala som si.
*************
Po škole som kráčala pomaly k starému dubu s lavičkou. Posadila som sa na studenú lavičku a mrkla som na hodiny. Pol štvrtej. Asi pol hodinu som si prezerala prírodu a jeseňou sfarbené stromy. Sem tam pofukoval vetrík ktorý zhadzoval žlté listy. Cez korunu stromov sa predieralo zlatisté slnko. Zavrela som oči a vychutnávala som si šušťanie listov. Bola som ponorená do vlastných myšlienok. "Ahoj zlato" hovoril zachrípnutý hlas. Ten hlas som poznala. Pomaly som otvorila oči. Tie sa od prekvapenia rozžiarili a zaliali slzami. Slzami radosti. Stál tam on. Môj princ. Moje srdce bolo zaliate radosťou a splašene bilo. Pomaly som sa zdvihla a prekvapene som ho pozdravila. Privítal ma objatím a dlhým vášnivým bozkom. Sadol si a mňa si posadil na kolená. " Odkiaľ si vedel že som tu a prečo si mi nezavolal ?" zavalila som ho otázkami. "Chcel som ťa prekvapiť a zavolať ti odtiaľto" vysvetľoval mi.
"Ale mohol si ...."
"Pššššt" umlčal ma bozkom. "Niečo som ti priniesol " povedal a podal mi srdiečko s našou fotkou.
"To si nemusel" povedala som mu. " Ja pre teba nič nemám"
"Ale máš zlatko" odbil ma. " Ty si pre mňa najväčším darom."
Na jeho kolenách som sa k nemu pritisla a obímala ho až kým sa nezačalo stmievať. Pustil ma a vybral z vrecka mobil. Niečo na ňom naťukal a z reproduktoru vyzneli prvé tóny pesničky. "Smiem prosiť?" Prikývla som a chytil ma za ruku. Išli sme pár krokov a tam zastavil. Hlavu som si položila na jeho plecia. Pomaly sme prestupovali z nohy na nohu a hýbali sa do rytmu piesne. Pri poslednom tóne mi do ucha pošepkal : "Navždy spolu!"
Nestihla som sa ani spamätať a on ma chytil a vyhodil si ma na hruď. Hlavu som mala vyššie ako on tak som sa k nemu nahla. Pobozkala som ho a šepla mu do ucha : "Navždy!" Bozkávali sme sa dlho a vášnivo. Bola som stále na jeho hrudi a on si sadol na lavičku . Pevne ma držal a nepustil.
"Milujem ťa !" povedal. Prsty som si vplietla do jeho čiernych vlasou a začali sme sa bozkávať. Bozkávali sme sa veľmi dlho až mi došlo že je neskoro. Odtiahla som sa od neho . Už musím ísť, je neskoro. Pustil ma a ja som sa neochotne vyvliekla z jeho objatia. "Keby táto chvíľa trvala navždy" pomyslela som si. Vstala som, vzala som si tašku a vybrali sme sa ruka v ruke ku mne domov. Bolo mi trošku zima keď som nebola v jeho teplom objatí a necítila som jeho teplé pery. Pred domom mi ešte daroval dlhý bozk a mňa zase naplnilo teplo. Dnu som išla celá šťastná a natešená. V izbe som sa schúlila do deky, pritisla si macka a myslela som na nasledujúci deň.




Vaša Sofč :*
 


Comments

1 Taňúš Taňúš | Web | 30. november 2011 at 18:56 | React

Také je to pekné, až mám hrejivý pocit pri srdci :) Bude aj pokračovanie?

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama